Vítam všetkých, ktorí sem ešte niekedy zavítajú :)

Happy B-day, Lily (1/2)

31. ledna 2010 v 1:39 | Romuska |  jednorázovky
zdravím :D Dnes, teda včera by mala Lily 50 rokov, tak som jej napísala darček. Tada zatiaľ iba jeho polku, ale aj to je niečo, či? :D Je to taká menšia jednorázovečka v podstate o ničom, ale who cares? :P

mimochodom dnes mám ja 16 rokov, tak toto je darček aj pre mňa. A aj pre vás. :D tak si ho všetci užime. :)

Pokúsim sa to dopísať čo najskôr..... zatial pa, užívajte si predĺžený víkend atď. :D

zbohom zatiaľ :) praje

16-ročná Romuska :P















Happy birthday, Lily!!!


"Lily, Lily! Vstávaj!"

"Ariel" Nemôžeš ma nechať spať? Pokiaľ viem, je sobota." Otočila som sa na druhú stranu a prikryla sa perinou.

"Ále, unavená? Čože ste s Jamesom večer robili? O polnoci si tu ešte nebola..." Ja ťa nepočúvam!

"No tak, Lily, povedz mi." Nie, nie, zobudila si ma. Smola, zlato. Povedala som si v duchu, ale stále som ju ignorovala. Nezaslúži si moju pozornosť.

"Lilynečka, predsa si neprespíš celé narodeniny."

"Čo???"

"Nooo." Smiala sa mi.

"Koľkatého je?" opýtala som sa. Predsa som nemohla zabudnúť na VLASTNÉ narodeniny.

"Čo myslíš? 36.17.5602 to je dnes ale krásny dátum, nie?" prevrátila oči.

"Ariel" zaúpela som "Ako som mohla zabudnúť na moje narodeniny?!"

"To vieš, chlapi nám vymývajú mozgy." Prečo sa stále usmieva? Toto určite nie je vtipná situácia.

"Ja nemám vymytý mozog. A James mi ho určite nevymýva." James...

"Jasné, James ti ho nevymýva, to láska."

"No a čo? Doteraz som bola stále veľmi rozumná, neuškodí mi trochu sa uvolniť a užiť si to, čo mi láska ponúka." Čo? Ona sa rozosmiala! Nie, ona sa úplne rozrehnila! Čo som také povedala?

Zamračila som sa a otočila sa k nej chrbtom. Ktovie ako dlho jej bude trvať, kým sa dosmeje. A ja si zatial pospím.
Ja mám dnes narodeniny. No páni.
Odrazu som cítila, ako sa postel pohla a ona si ľahla ku mne. Otvorila som oči.

"Všetko najlepšie k narodeninám." Popriala mi, s úsmevom v tvári. Tiež som sa usmiala.

"Díky."

"Tak, čo ste robili večer? Či skôr v noci?" Áno, presne to som si myslela. Krv mi začala prúdiť rýclejšie a líca nabrali červeň. Ten jej milý úsmev sa zmenil na šibalský. Plus ten záblesk v očiach spôsobil, že som sa začala skoro báť. Čo vôbec nie je fér. Veď sme nič zlé nerobili. Naopak, bolo to pekné.

"Ha, červenáš sa. Povedz mi to, prosím"

"Nie je čo." Zatvárila sa pochybovačne.

"Naozaj nie je. Boli sme v komnate najvyžšej potreby. Iba sme sedeli, rozprávali sa a..." zase som sa začervenala.

"A???"

"A nič. Bozkávali sme sa. Ariel?

"Áno?"

"Ľúbim ho!" Zašepkala som, no určite ma počula. To bolo prvý raz, čo som to priznala nahlas. Toľkokrá som to chcela vysloviť a povedať mu to. On mi už niekoľko krát povedal, že ma miluje. Teda odkedy spolu chodíme. To vykrikovanie po chodbách minulé roky nerátam. Ale bojím sa to pvedať. Čo to pôsobí? Zmení to niečo? Čo ak čaká iba na to a potom ma vysmeje a nechá?

"Ja viem, Lily. Už dlho to na tebe vidieť. Povedala si mu to?" pokrútila som hlavou.

"Ale ak to na mne vidno, myslíč, že to vie?"

"Podľa mňa v to dúfa, ale nevie to na 100%. Ja ťa predsa len stále poznám trochu lepšie ako on. Aspoň v istých ohľadoch." Povedala s iskrením v očiach.

"Týý!!!" drgala som ju so smiechom do pleca.

"Jaa?" Odvetila tiež so smiechom.


"Áno ty! Končím. Nebudem s tebou hrať túto škôlkársku hru. A vstávam, chcem moje dospelácky raňajky." Vstala som najdôstojnejšie ako som vedela, no s úškrnom na tvári.

"Ehm, myslím, že si si svoje ´dospelácke´ raňajky prespala, drahá dospeláčka." Hups

"Tak dospelácky obed. Jedlo ako jedlo, žiadny rozdiel. Ideš so mnou, či si budeš vyvalovať svoje šunečky na mojej posteli?"

"Idem s tebou. Počuj, oblečieme si niečo pekné, hej? Keď už máš ten svoj veľký deň."

"Fajn. Ale, Ar? Prosím nehovor chalanom, že mám narodeniny. Oslávime ich spolu iba my dve s tajnými zásobami sladkého a fľaškou ohnivej whisky, ok?"

"Ako si slečna praje." Odvetila s úklonom, s úškrnom v tvári a so zvláštnym zábleskom v očiach, ale nechala som to tak a usmiala sa na ňu.

Obliekli sme sa ako na párty, ale zas nie tak, aby sme zamrzli. Predsa len je stále január. No aj tak sme vyzerali dobre. Ani habity sme si nedali, lebo tie by našu prácu úplne zničili, však? Arielin nápad, somozrejme. Klubovňa bola našťastie úplne prázdna. Aj keď je niečo po jednej, takže budú všetci na obede. A všetci nás uvidia. Skvelé. Hlavná prefektka chodí po škole ako nejaká..... no nič. Veď narodeniny mám iba raz za rok. Dýchaj, Lily.

"Lily? Prečo nemám povedať chalanom, že máš narodeniny?" Prečo si taká zvedavá? Vzdychla som si.

"Ja neviem. Vieš, James o tom asi nevie. Teda ja neviem, ale nechcem aby sa to zrazu dozvedel. Asi to nedáva zmysel, že? Ja fakt neviem, ale nehovor to." Pozerá na mňa akoby som bola Filch, tancujúci striptíz Mcgonagalovej. Dobre vtedy by sa asi tvárila inak, ale proste na mňa pozerala divne. Asi to naozaj nedáva zmysel, ale neviem to vysvetliť.

Prikývla, ale tvárila sa zamyslene. Potom pokrútila hlavou a pozrela na mňa. Na tvári sa jej zase usadil úštrn. Čo je to dnes s ňou? Myslíte, že si dala niečo povzbudzujúce, či mozog zatemňujúce?

"Kebyže vieš, aký mám pre teba darček, tak padneš na zadok a už nevstaneš. Ale nie, nepoviem ti to. Nie, nie, kľudne pros, aj tak ti to nepoviem. Aj keď možno , kebyže veľmi prosíš, tak....." jej úškrn sa rozširoval a rozširova, keď videla ako sa tvárim. Pravdupovediac som ju chcela zabiť a zároveň som chcela strááášne vedieť čo to je. Takže som sa tvárila asi nejako medzi tým. Uf, zvedavosť je hrozná vec. Zaklipkala som očami.

"Arielinečinečka, prosííím." Jej úškrn sa ešte viac rozširil, že som sa skoro začala báť, že sa jej roztrhne tvár, ale keďže sa tak dobre baví na mne, nedoprajem jej viac rodosti. Otočila som sa od nej, pridala do chôdze trochu rýchlosti a hrala sa na urazenú. Po chvíli (asi po sekunde) ma dobehla.

"Hej, Lil, ty vieš, že to nechceš vedieť, tak tu na mňa nehraj urazenú. Ty zbožňuješ prekvapeneia a čo by som to bola za kamarátuku, keby som ti to prezradila?" povedala a milučko sa usmiala. Ale má pravdu. Neznášam keď má pravdu. Ja milujem prekvapenia. Sú v prvej päťke vecí, ktoré milujem. Sú hneď za Jamesom, priateľoch, rodine a mágii.

Už sme pri Sieni. Vstupujeme. Je tu snáď milión ľudí, ale našťastie si nás nevšímajú. Zamierili sme k chlapcom. Ja som si sadla k Jamesovi a Riel sa ušlo miesto pri Removi.

"Dobré ránko, dámy." Povedali zborovo (to si snáď natrénovali), keď sme sa usadili. James sa nahol a pobozkal ma na líce. Usmiala som sa naňho.

"Dobrý deň, nie?" odvetila Ariel s úškrnom, ktorý jej tam snáď niekto pričaroval. Veď ona sa stále usmieva!

"Ako si len slečna praje." Odpovedal jej Sirius s drobným úklonom hlavy, no s rovnakým úškrnom aký mala ona. Zasmiala som sa.

"Čo ste si v noci čítali starodávne príbehy?"

"Páni, v tejto dobe už gentlemi slečny vôbec neočarujú. Ony by snáď chceli späť Záškodníkov." Otočil sa James na ostatných s hraným sklamaním v tvári. Akoby Záškodníci niekam išli. Veď sú stále tu.

"Máš pravdu Paroháč. Môžeme sa snažiť akokoľvek, nikdy nebudú spokojné." Odvetil mu Sirius, ktorý sa tváril úplne rovnako. To sú šašovia. Snažila som sa nerozosmia azdá sa, že aj Ariel sa snažila udržať vážnu tvár. Zato Remus sa ani nesnažil.

"Ó to nás mrzí, drahí páni, môžeme vám to nejako vynahradiť?" opýtala sa Ariel. Jamesov a Siriusov úsmev sa ešte viac rozšíril. Ich tvár jasne vravela, že toto Ar hovoriť nemala. A zdá sa, že si to už aj ona uvedomila. Podozrievavo pozerala raz na jedného, raz na druhého.

Ale páni, nezabúdajte, že sa hráte na gentlemanov." Snažila som sa to zachrániť. ´Pozor na vec, Lily zachraňuje deň.´

"Hráme?" chytil sa Sirius za srdce. "James počul si, čo tvoja milá povedala? Vraj sa hráme na gentlemanov. No ďakujem pekne."

"Áno Tichošľap, to nemôžeme nechať len tak. Mali by sme jej vymyslieť nejaký trest." Povedal James s pobaveným úsmevom. No aj tak som sa zľakla. Veď čo môžu vymyslieť.

"Mám nápad, čo keby si ty mal dnes na starosť slečnu Evansovú a ja slečnu Ignisovú. A to, že budú celý deň s nami, bude ich trestom."

"Áno a tiež by nám mali spĺňať želania, keď už to bude trest."

"Dohodnuté!" povedali obaja naraz a my s Ariel sme na nich len čumeli

"Počkať" ozvala sa Ariel "spomaľte. Kto vraví, že niečo také budeme robiť? A prečo aj ja? To Lily povedala, že sa hráte na gentlemanov." Pche, to si hovorí kamarátka?

"Drahá Ariel, niečo ako jeden za všetký a všetci za jedného ti nič nehovorí?" povedal Sirius "A ty si nám chcela niečo vynahradiť, pokiaľ ma neklame moja pomäť, takže.... Sme dohodnutí." Dokončil víťazoslávne.

Ja som iba počúvala, veď prečo sa hádať? Stráviť deň s Jamesom? Fajn, aj dobrovoľne.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 2. února 2010 v 21:48 | Reagovat

Kokooos... SOm zevdavá, čo James a Sirius vymyslia... Už teraz baby ľutujem :D

2 danka8 danka8 | E-mail | 4. února 2010 v 18:53 | Reagovat

cauko, bude to dost otrepane ked poviem, ze to bolo super a tesin sa ako to dopadne, ako stravi Lily svoje narodeniny? Nevadi ved je to pravda!
takze pekne pis dalej... :D

3 Hope Hope | 5. února 2010 v 0:34 | Reagovat

páni, těším se a jsem zvědavá na druhou část =o)

4 Hope Hope | Web | 5. února 2010 v 0:34 | Reagovat

a ještě dodatečně přeju všechno nejlepší k narozeninám ;o)

5 GINNA je MŔTVA GINNA je MŔTVA | Web | 6. února 2010 v 17:36 | Reagovat

waaaaaaaaaa sak bude to, naco myslim???prosim prosim prosim prosim prosim prosim prosim prosim prosimmmmmmmmmmmiiiiikkk

supis, ale chceme prokrááčo, nezabúuudaj :D

6 Martnka Martnka | 27. února 2012 v 17:34 | Reagovat

skvělé. Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama