Vítam všetkých, ktorí sem ešte niekedy zavítajú :)

X. informácie, zmeny, z môjho života ruiny 2/2

21. srpna 2009 v 21:27 | Romuska |  Ja nie som ja
ahoj



Zase som zavrela oči, ale nie preto, že by som chcela zastaviť tie slzy. Na nich mi nezáležalo. Nech si kľudne padajú, keď sa im chce. Jednoducho mi stačilo vedieť, že sú pri mne, a že ma snáď ani neopustia.

Počula som nejaké pohyby a potom som cítila niečie ruky v tých mojich. Pevne ma držali a ja som cítila teplo a oporu, ktorú som potrebovala. Otvorila som oči a zažmurkala som, aby som sa zbavila sĺz a niečo videla.

Presunuli sa bližšie ku mne. Z jednej strany ma za ruku držala Lily, vedľa nej stála Lucy. Z druhej strany ma zase držala Siriusova pevná ruka, vedľa neho bol James a Remus stál konča postele. Keď som videla ich tváre, v ktorých bol strach o mňa vedela som, že to sú moji priatelia a zase ma to zahrialo pri srdiečku. Zaslúžia si vedieť, čo sa stalo. Ak im to nepovedal Dumbledore, tak im to poviem ja.

A...ten sen? To...ja...nevienm. Asi to bol iba sen. Nemohla sa mi predsa zjaviť vo sne mama. Alebo mohla? Čo ak mohla? A vravela pravdu? Pôjdem sa tam pozrieť. Ale poviem im o tom? Mám alebo nemám? Neviem. Uvidím.

"Čo všetko viete?" spýtala som sa a pozrela na nich.

Asi nevedeli čo povedať, ale nakoniec sa Remus odhodlal na odpoveď.

"Že tvoji rodičia sú mŕtvi. .Dumbledore nám povedal iba to, že keď budeš pripravená, povieš nám viac." Odmlčal sa "Ale nemusíš o tom hovoriť. My chápeme, že ešte nemôžeš.

Ostatní prikývli, no ja som pokrútila hlavou. Musia to vedieť.

"Nie. Ste moji priatelia. Zaslúžite si to vedieť. Stisla som Lilinu a Siriusovu ruku a potom ich pustila. S námahou som sa posadila, oprela o vankúš a utriedila si myšlienky. Zase ma chytili za ruky a ja som im za to bola vďačná. Dodávali mi silu na rozprávanie.

"Išli sme so Siriusom na obed. Pred Veľkou sieňou si ma odchytil Dumbledore, že mi musí niečo povedať. Netušila som, čo chce, bola som poriadne zmetená. Išli sme do jeho kancelárie bez jediného slova. Tam som si sadla oproti nemu, ale on stále nič nehovoril a tváril sa smrteľne vážne. Žiadne iskričky v očiach. Začala som sa poriadne báť. Už som z toho mala zlý pocit cestou, ale keď nič nehovoril... Bála som sa, že sa niečo stalo. A potom začal hovoriť a ja som cítila chlad...

"Sl... Kate, je mi ľúto, že ti to musím povedať, ale tvoji rodičia... sú mŕtvi. Zavraždení." Čože? To ne... kto? Kto by ich zabíjal?

Oni vlastne boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Smrťožrúti zaútočili v jednom muklovskom obchode." Odmlčal sa "Vieš kto sú smrťožrúti?" takmer nebadane som prikývla "Piati zaútočili, asi sa chceli pobaviť alebo postrašiť ľudí. Skôr postrašiť. Vystrelili a hneď sa odmiestnili. Zasiahli troch. Tvojich rodičov a jedného starého pána. Naši prišli neskoro. Nevedeli sme o tom. Umreli okamžite, po zasiahnutí smrtiacou kliatbou. To by nikto neprežil." Iba Harry Potter, však? Mama, ocko...

"Je mi to veľmi ľúto. Ak by som ti mohol nejako pomôcť, tak len povedz. Alebo svojim priateľom. Tiež ti určite pomôžu. Ja všetko vybavím. Myslím úradné veci."
Len sedím a tvárim sa, že počúvam. Počujem, ale nepočúvam. Neviem, čo hovorí, ale viem, čo to znamená. Teda cítim to. Môj mozog prijíma tie informácie a potom posiela pocity do srdca a ja vnímam iba to. Iba to, čo mi hovorí srdce a to je, že moja rodina je mŕtva a ja som úplne sama. Sú mŕtvi kvôli tomu smradovi Voldemortovi. Ja ho tak nenávidím

Dumbledore je ticho. Asi chce, aby som niečo povedala. Ale čo? Že mu ďakujem za informácie? Nie. Za také niečo sa neďakuje. Potrebujem byť sama. Mám mu povedať aby odišiel? Nie, to je jeho kancelária. Pôjdem ja. Navlhčila som si pery.

"Ja... môžem, prosím, odísť?" Prikývol, no zamračil sa. Ale ja som už odchádzala.

"Nepozerala som na cestu. Ale vedela som, že nejdem niekde do spoločnosti. Nemohla som. Neviem ako dlho som sa potulovala po hrade. Nič som nevnímala a necítila. Neplakala som. Chcela som, ale nešlo to. Možno som ani nechcela. Neviem. Keď som mala pocit, že ma to všetko dobehne a ja to už nevydržím, tak som ešte zrýchlila a nakoniec som skončila v Komnate najvyššej potreby. Tak som si tam sadla a plakala som. Neviem ako dlho som tam bola, ani neviem, čo je teraz. Ja... keď som sa tu zobudila, o ničom som nevedela, mala som v hlave akýsi blok, ktorý sa potom rozpadol a ono to prišlo. Pamäť sa mi vrátila. Ja neviem ako to zvládnem."

Chvílu bolo ticho. Ja som už nemala čo povedať a oni asi ešte nevedeli čo povedať.

"Ehm. Neboj sa Kate. Teraz sa musíš hlavne zotaviť. Pekne sa napapať, oddýchnuť si a nabrať sily. Potom niečo vymyslíme. Myslím, že hovorím za všetkých prítomných, keď vravím, že ťa v tom nenecháme." Zlatíčko James. Zase mám v očiach slzy. Neviem ako mi chce pomôcť, ale nech vymyslí čokoľvek, budem mu vďačná.

"Čo si myslíte, že tu toľko robíte. Ste tu už vyše pol hodiny. A to som si vravela, že už majú sedemnásť, tí už budú vedieť hodinky. Ale nie. Zdá sa, že by ich to mal niekto konečne naučiť. VON. VYPADNITE!"

Všetci sa pozbierali, zakývali mi a odišli. A ja som si ľahla, pozerala do steny a snažila sa nerozmýšľať, aj keď nás na moje predchádzajúcej škole učili, že človek nedokáže nerozmýšľať. Nevzdávam sa nádeje...veď možno to dokážem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hwesa hwesa | Web | 21. srpna 2009 v 23:23 | Reagovat

teraz sa to takýmito smutnými kapitolami len hemží... toto nie je normálne... chúďa Kate... som rada, že sú jej ochotní všetci pomôcť, lepšie to bude zvládať...
Och, a som rada, že si konečne pridala kapitolu po takej dobe (trošičku som si to už nepamätala, ale rýchlo som si tú pamäť osviežila :-))

2 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 21. srpna 2009 v 23:26 | Reagovat

Ja neviem, čo mám napísať, musím sa opičiť po hwese. Kate ľutujem, je neskutočné, ak príde o rodičov. Em, budem si musieť prečítať všetky kapitolky, pretože som zabudla, kto je Lucy :)

3 tonks tonks | Web | 22. srpna 2009 v 16:15 | Reagovat

ja som tiež trochu mimo, ale kto je lucy viem :D
chúďa kate, dúfam však, že sa z toho dostane. hádam jej pomôže aj láska... lebo hoci prišla o rodičov, stále žijú v nej (vyzerá, že tú hp3 som nemala čítať...)  

4 CajushHP CajushHP | Web | 24. srpna 2009 v 17:06 | Reagovat

cHUDERKA kate....:D:D Nemala prist o rodi rodicov...:d
nO,ale vseobecne,bolo to super:D

5 Sunny Sunny | 25. září 2009 v 17:36 | Reagovat

dobre romush, ale stale si sa nedostala k tomu hlavnému (teda, pre mna).
jej pamät.romushik moj zlatý, jej pamät.
normalne vymyslim pesničku
jej pamät jej pamät
čo v nej tak máááá
jej pamät jej pamät
chcem dozvedieť sááá
no ale k hodnoteniu (no ale s tou pamätou mi slub, ze sa to dozviem nabuduce.a ak to sravíš, dám ti bonus!!:venujem ti moju nasledujucu novu poviedku.mojho nazoru je to v pohode bonus.)
bolo to super, deprimujuce pocity vies vyjadrit velmi dobre ;), to ti poviem.ibaze sa katy mohla vyjadriť obsirnejšie deckám, ked hovorila, co sa stalo.ale to jak spominalo bolo krute :D

.
.
.

a jo, ked si nevyberies moznost A s bonusom, mozno vytvorim daky vir, pri ktorom ti zacne normalne ist pocitac iba  vtedy, ked si pozries prvych 50 dielov naruta shippuuden, alebo tak (a to ti poviem, to zaberie času).

papinky pap :D ♥!  

6 Sunny Sunny | 25. září 2009 v 17:36 | Reagovat

jeej toho je ale vela :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama