Vítam všetkých, ktorí sem ešte niekedy zavítajú :)

VIII. Nechám ich na pokoji

15. listopadu 2008 v 20:09 | Romuska |  Ja nie som ja
uf ľudia
aj vy ste takí šťastní, že je víkend? Ale keby len to...je predĺžený víkend. A ja som opravila kapitolu, ktorú som napísala v hroznej nálade. Začiatok som nechala, ale koniec som dopísala a musím sa pochváliť, že je zatial najdlhšia, akú som napísala. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je trochu zvláštna, ale nemohla som to napísať inak. Nebudem vás zdržovať. Tak čítajte a komentujte.

majte sa a pekný víkend
Romuska


VIII. kapitola Nechám ich na pokoji



Práve schádzame po schodoch. Už iba pár schodou. Začínam sa cítiť trápne. Možno som si nemala dávať tú minisukňu. Alebo to tričko a lá sexbomba, ale už s tým veľa neurobím, keďže......na nás akurát začali všetci čumieť ako telce na nové vráta. Nie to je veľmi slabé prirovnanie. Lenže si nie som istá prečo? Je to iba preto, že moje dve spoločníčky zišli na párty organizovanú záškodníkmi alebo naším oblečením. Aha už viem. Bude to na 100% naším oblečením. Veď tí chalani nás o chvílu zjedia. Ja sa bojím. Rowlingová nepísala, že tu majú kanibalou. Určite by sa mali poopravovať knihy. Možno by potom toľko ľudí nechcelo študovať na Rokforte. Oni vyzerajú vážne hrôzostrašne. Dokonca aj tie pipiny sú zrelé na vraždu. Na našu vraždu. Preboha kam som sa to dostala? Do spoločnosti kanibalov a vrahíň. Toto je zlé. Ja ešte nechcem umrieť.....ááááááá.

Kate? Kľud. Dýchaj. Možno sa ti to iba zdá. Tvária sa aj Lily a Lucy tak vystrašene? Ehm...ani nie. Oni sa rehocú. A zase pozerajú na mňa. Prečo? Veď teraz som nič také neurobila. Alebo áno?

No fajn som si istá, že sa rehocú na mne. Som zdvihla jedno obočie, akože chcem vedieť prečo sa rehocú, a ony sa začali smiať ešte viac. Akože díky. To si hovoria kamarátky? Smiať sa na mne a to som výnimočne nič neurobila. Pekné od nich. Asi by som ich mala nechať ukľudniť sa. A ak to nepomôže, začnem sa báť o ich duševné zdrvie. Nie, nemyslím, že sú na tom rovnako zle a šibnuto ako ja, ale prečo to neutnúť hneď na začiatku. Možno bude ešte šanca zachrániť im rozum. U mňa je to beznadejné, ale už som si zvykla. A nie je to až také zlé. Síce sa rozprávam v hlave s nejakým hlasom a som totálne hrabnutá, ale dá sa s tým žiť. Sila zvyku.

Ako dlho som tam stála? Už na nás skoro nikto nečumí. Teda podaktorí čumia na moje dve spoločníčky, ale to sa im nečudujem. Na mňa už na šťastie skoro nikto nepozerá. Idem pozrieť chalanov. Veď keď už mi tak pekne zorganizovali párty, patrilo by sa ich aspoň pozdraviť, nie? Ale kde ich nájdem. No jasné ísť za smichom. Ten by bolo počuť aj na druhom konci hradu. Keď sa spojí Sirius a James.

Na čom sa tak smejú? To sa tu všetci zbláznili? Nemám nič proti tomu, že sa smejú, ale vyzerajú akoby sa im stalo niečo vážne s hlavou. Stoja, lenže akoby sa im podlamovali kolená a chytajú sa z bruchá. A chudák Remus vedľa nich asi nevie, či sa má smiať alebo volať madam Pomfreyovú. Ale vyzerá to tak, že sa pomaly ukľudňujú. ˇano, už stoja normálne a iba sa chechocú.

"Ahoj Kate."

"Čav Remus. Čo sa im stalo." Hneď ako som k nim prišla, sa začali zase rehniť.

"Hm, neviem, či by si to chcela vedieť." Prečo by som to nechcela vedieť.

"Chcem to vedieť!" počkať. Asi mi to došlo. Došlo mi prečo by som to nechcela vedieť. Oni sa smejú na mne.

"No dobre, oni sa smejú na..." to už to nemôže dopovedať, keď to načal?

"Oni sa smejú na....? Na mne, však?"

"Tak nejak."

"Ale prečo?" Kate, dýchaj! Nerozčuľuj sa.

"To ja presne neviem. Počkaj, možno ti to o chvíľu povedia sami."

"Hm, keď sa dosmejú. Idem sa napiť. Ideš so mnou? Oni nás potom nájdu." Potrebujem sa ukľudniť.

Prečo sa mi každý smeje. Vlastne by mi to bolo jedno, keby to bol niekto neznámi, ale smejú sa mi moje jediné dve kamošky a dvaja z troch mojich jediných kamošov. Aj keď asi nemôžem čakať, že ma za krátke dva týždne, z toho týždeň som bola permanentne v knižnici, zoberú za svoju kamarátku. Či chalani alebo baby. Všetci už majú svojich kamarátou, s ktorými sa poznajú šesť rokov. A ja si tu prídem a čakám, že ma hneď budú brať ako kamarátku? Asi som priveľký optimista. Nebudem na nich tlačiť. Vydržla som bez priatelov tam, vydržím ten rok aj tu.

"Kate....Kate.... si v poriadku? Čo si dáš?"

"Čo? Aha... jasné som v pohode, iba som sa zamyslela. Dám si niečo... hocičo. Vyber mi. Ty si určite expert."

"Ehm. No tak ja neviem. Niečo silnejšie alebo slabšie?"

"Silnejšie. Najsilnejšie aké je" no čo? Musím zapiť moje predsavzatie, že ich nebudem otravovať a prežijem bez priateľov aj tu.

Ehm... Remus na mňa chvíľu tak divne pozeral a potom vzal do rúk jednu z fliaš, ktoré stáli na takom akože barovom pulte a ktorých tam bolo hrozne veľa, ale zdá sa, že Remus vie, čo vyberá. Aspoň sa tak tvári. Dúfam, že ma neotrávi. To by od neho nebolo veľmi pekné. Jediný, ktorý sa mi nesmeje (teda s tých, ktorých už nebudem otravovať) a otrávi ma. Ale nie. Remus nie je taký. On je dobrý.

Sadli sme si na stoličky, ktoré tam boli a potichu sme pili. No fuj. Bolo to nechutné. Ale jed to nebude. Teda nie, že by som už niekedy vypila jed, ale jed asi takto nechutí. No na nervy je to dobré. A silné.

"Tak Kate, čo sa stalo?" opýtal sa ma Remus, keď už som si nalievala tretí pohárik a on držal v ruke svoj prvý. Aj keď prázdny. Už dlhšie sa na mňa podozrievavo pozeral. Odkedy som si nalievala druhý.

"Nič. Čo by sa malo stať?" odpovedala som, kopla to do seba a znovu som chytila fľašku. Ale lepším sa. Prvý vypiť mi trvalo dosť dlho. Nevedela som to dopiť. Druhý, už išiel rýchlejšie a tretí naraz? Som dobrá.

"No tak. Vidím, že sa niečo stalo. Keď si za nami ešte pred chvílou prišla, bola si normálna a teraz nič nevravíš a hadžeš do seba jeden pohárik za druhým. Čo sa ti stalo cestou z jednej strany klubovne na druhý?" Ten je nejaký všímavý. Ale čítať myšlienky mi nedokáže. A čo mu to vlastne vadí? No to je jedno. Aj tak mu to nepoviem. Aj on by sa mi začal smiať.


Neodpovedala som. Naliala som si a vypila to na jeden šup. No keď som si chcela zase naliať, tak som sa trochu zatackal, no Remus ma pridržal, aby som nespadla.

"No poď ideme ku kreslám. Zdá sa, že to bolo na teba príliš silné. Aj keď, si toho vypila už dosť." Si predstavte, on mi vytrhol z ruky pohár a fľašku, vrátil to na miesto a začal ma ťahať. Ale ja som sa nedala. Pche. Ja sa mojej fľaštičky len tak. Načiahla som sa a našťastie som na ňu ešte dočiahla. Hneď som mala lepší pocit, keď som ju mala v rukách. Hehe, zdá sa, že si to Remus nevšimol a stále ma ťahal. Predierali sme sa pomedzi tancujúcich ľudí, až sme došli ku kresielkam. Pekným, mäkkým, pri teplúčkom krbe a hlavne OBSADENÝM. A viete kým? Mojími kamar.....teda nie. Tými, čo sa mi smiali. A tým myslím všetkými. Na stole pred nimi boli dve také fľaše ako držím ja ale prázdne a ďalšia bola do polovice vypitá. Chápete? Baby a chalani spolu pili a vôbec sa nehádali. Tak to je teda niečo. Som zvedavá, čo spôsobilo tú zmenu. Hlavne v Lily.

Počkať. To snáď nemyslí vážne. On....Remus ma ťahá k nim. Tak tam ja nejdem. Možno som si dala pár pohárikov, ale opitá nie som. A on ma tam nedostane. Ako ich mám nechať na pokoji, keď ma k nim bude on ťahať. Nech tam on ide. Ale ja nie.

Tak asi idem. Neviem sa mu vykrútiť. Kam si sadnem? Na kraji voľné jedno kreslo, vedľa ktorého má kreslo Lucy, vedľa nej Lily a potom tam je gauč, na ktorom sedeli James a Sirius. Medzi nimi bolo druhé miesto.

No úžasné. Remus si sadol vedľa Lucy. Takže ja....musím ísť medzi nich.

"Jéééj Kate poď si k nám sadnúť. Všetci tu na teba čakáme. Dokonca aj tuto dámy s nami ostali." Povedal James, keď ma zaregistroval. "Aj Lily." Pošepol mi šťastne, keď som si sadla. Prekvapivo Ani James, ani Sirius nevyzrajú opito. Baby vyzrajú trochu mimo, ale nie veľmi. Pochybujem ale, že vypili viac ako chalani. Asi. Hm....možno sú chalani viac zvyknutý. Vidím, že sa im už míňa pitie. Ešteže mám svoje vlastné. A nedelím sa.

Neviem, ako dlho tam sedíme. Mám taký pocit, že sa ostatný rozprávali, ale ja som ich nepočúvala. Moju fľašku som držala pevne v náručí ako bábo, aby mi ju nikto nešlohol, mala som zatvorené oči a zase som rozmýšľala. Aj vám sa zdá, že v poslednom čase to robím nejak často? Asi mi to čarodejníctvo lezie na mozog. A o čom som rozmýšľala? To je ten problém. Ja neviem. Som divná.

"Katy? Spíš?" ozvalo sa mi pri uchu. Sirius. Ako mi to povedal? Katy? Tak mi nikdy nikto nehovoril. Ale páči sa mi to. Jeho hlasom to znelo tak nádherne. Ako sen. Pomaly som otvorila oči a videla som tie jeho búrkové oči blízko pri mojej tvári. Na chvílu sa mi zastavil dych.

"Nie," odpovedala som, už s dychom a odtrhla som pohľad od jeho tváre a obzrela sa. Boli sme pri ohni sami. "Kde sú všetci?" Keď som sa ho to spýtala, uškrnul sa a ukázal hlavou smerom k tancujúcim párom. Ehm, viete, čo som tam videla? Lily a James, Lucy a Remus a kopu ďalších tam tancovali slaďáčiky. Lily mala hlavu položenú na Jamesovom pleci a Lucy a Remus sa bozkávali. Preboha ako dlho som bola mimo? Rok? Toto nie je možné.

"Čo sa im stalo? Vy ste im dali niečo do pitia?" otočila som sa späť na Siriusa.

"To si o nás myslíš? Nie, im stačilo normálne pitie, bez hocičoho pridaného."

"Ako dlho som bola mimo?"

"Hodinu, možno dve. Najprv sme sa rozprávali a potom sme si všimli, že si nejak ticho a že máš zavreté oči, tak sme stíchli a iba sme pili. Vypili mi všetok chlast." Ukázal na šesť prázdnych fliaš na stole. Dobre dve a pol boli vypité, keď som prišla. Ale takto piť, to by som o Lily a Lucy nepovedala. "Skoro nič som nemal. No a potom išli tam. A zvyšok vidíš." No to vidím. Tie zajtra budú. Nechcela by som byť na ich mieste. Tá bolesť hlavy. Musím potom Removi poďakovať. Keby ma odtial neodtiahol, vypila by som celú fľašu sama. Takto som mala....koľko? Päť panákov? Počkať, ja tú fľašu stále držím? Už je úplne teplá. Asi som ju nemala celé tie dve hodiny škrtiť v náručí. Hmm. Ale aspoň mi ju nikto nezobral. Je MOJA.

Tento večer je zvláštny. Som na solave, ktorú zorganizovali Sirius s Jamesom, ale nemyslí, že to je normálna oslava aká býva vždy, keď vyhrajú metlobal alebo tak. Veď si predstavte Siriusa Blacka sedieť celý čas pri krbe s dievčaťom, ktoré do teraz vyzeralo, že spí. Je to predsa rokfortský kasanova, nie? Nemal by byť s nejakou z tých pipiek, ktoré na začiatku vyzerali ako vražedné zbrane? Ale to je iba jedna zvláštnosť. Kedy naposledy tancovala Lily Evansová s Jamesom Potterom? Asi nikdy. Ale čo sa zmenilo? Prečo tu pri nich baby sedeli? Bez donútenia? A ešte je nezvyčajné, že ja som na párty. Na párty v Rokforte. Stále tomu neverím. Ja som nikdy nebola na nejakej oslave. Nikdy som nemala kamarátov, ktorý by ma pozvali. Aj keď aj teraz som sľúbila, že ich nechám na pokoji, keď budú chcieť. Nebudem sa im pchať so zadku.

"Katy, čo ti je?" čo s tým všetci majú? Aj Remus....ale tomu som sa pekne vyhla. Ako sa dostanem z tohoto?

"Nič," pokus o bezstarostný tón.....

"No jasné, to hovor niektomu inému." ......zdá sa, že neúspešný.

"Naozaj nič. Môžem sa niečo spýtať?"

"Ale potom mi povieš, čo ti je." Dobre, skúsim si niečo vymyslieť, keď tak veľmi chceš.

"Prečo ste sa smiali?" Toto nečakal. Tvári sa trochu....akoby presne na toto nechcel odpovedať.

"No... vieš... ty si sa tvárila tak strašne vydesene, keď ste zišli po schodoch.... . Aj Evansová a Winstonová sa na tebe smiali. A keď si všimli, že si zmizla, išli ťa hľadať najprv k nám. Prišli za nami, my sme sa tu ešte smiali. Tak na nás Evansová začala hučať. Nepočula si to? No nič. Tak sme sa ukľudnili a ony sa nás pýtali, že kde si. Až potom sme si všimli, že ty a Rem ste preč. Tak sme im navrhli, nech s nami na vás počkajú. Otvorili sme Ohnivú whisky a niekedy potom ste aj s Remom prišli. A zvyšok vieš." Ja som pila Ohnivú whisky. No páni. Tú som vždy chcela ochutnať.

Takže oni sa mi smiali, pretože som sa ich bála? To je drzosť. Ale aspoň nie sú šibnutý. Nemusia k Mungovi. Vlastne vyšetrenie mozgu, ak také niečo majú by sa niektorým zišlo, ale nie sú na tom až tak hrozne. Aspoň niečo pozitívne.

"A teraz mi povedz ty čo sa deje. Prečo si taká smutná?"

"Ja..." nie, nepozeraj sa mu do očí. "Ja nie som smutná." Snažila som sa to povedať čo najpevnejším hlasom. Ale zdá sa, že mi veľmi neverí.

"Prosím, povedz mi to. Sme predsa kamaráti, nie? Prosím."

"K-k-karmaráti?" my sme kamaráti? Prečo mi to robí?

"A nie sme?" hmm a sme?

"Ja neviem. Nechcem sa vám vtierať. Vy ste kamaráti už roky, máte za sebou kopu zážitkou a tajomstiev a ja prídem a...... Ja vás nechcem do ničoho nútiť." Povedala som so sklonenou hlavou. Ale prečo som mu to preboha všetko vykecala? To som predsa nechcela. Teraz ma tu určite nechá. Odíde ako už asi dávno chce a zo slušnosti tu so mnou sedel.

Cítim ako ma v očiach štípu slzy. Že ja som nedodržala jazyk za zubami. Hold som krava.

"Katy o čom to hovoríš? Možno ťa poznáme krátko, ale všetci ťa máme radi. My sme si ťa obľúbili cestou do školy. Aj keď sme sa sotva rozprávali, máš v sebe niečo zvláštne." Žeby ten divný hlas, ktorý sa mi ozýva v hlave? "Pozri sa na mňa."

Ani nečakal, kým sa na neho pozriem, chytil moju bradu a ťahal hore, až kým som sa mu nepozerala do očí. Utrel mi slzy a usmial sa.

"Podľa mňa, by s teba bola skvelá záškodníčka." Tak toto ma dorazilo. Vrhla som sa mu okolo krku a znovu sa rozplakala. On ma iba obímal a hladil po vlasoch. To mi stačilo, k dokonalosti tejto chvíle.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ant a Miss- tvoje SBéčko...♥ Ant a Miss- tvoje SBéčko...♥ | Web | 15. listopadu 2008 v 21:26 | Reagovat

Krásná kapča...vážně se ti mocka povedla...mimochodem parádní desing!!!!!!

2 Evanska-- tvoje Sbčko Evanska-- tvoje Sbčko | Web | 15. listopadu 2008 v 21:36 | Reagovat

:) krásna kapča moc sa ti podarila...

Katy musela byť fakt dlho mimo keď zrazu James a Lily spolu

Sirius je fakt super kamoš! teším sa na pokračko, už aby tu bolo

ps:je extra dlhá! dúfam, že aj ja dakedy takú stvorím :)

3 Lia Lia | 15. listopadu 2008 v 22:01 | Reagovat

no velmi pekne..to sa ti podarilo:)

4 w€rushQa w€rushQa | Web | 16. listopadu 2008 v 13:59 | Reagovat

wuuaa,,,,ja som si musela celú tvoju poviedku prečítať, keď som dočítala túto kapitolu,,tak som musela všetko od začiatku,,,a je to tak pekne napísané:)) a tak sa teším na pokračovanie:)) ako sa bude najmä Lily ráno tváriť, no a veľmi by som chcela byť na mieste Katy a dostať sa tak do Rokfortu:))

5 Sunny Sunny | Web | 16. listopadu 2008 v 15:15 | Reagovat

cool coooooooool coool coooooooooooooooool.................................sa mi už vyčerpal slovník s pozítívami, tak už neviem, čo písať, lebo akože seper, kráísa, nadhera bomba a ostatne sproste slovička vyjadrujuce pozitíva su už podla mna otrepaanéééé......

ale fakt to bola bomba....A NADáDHERA...A a atómovka....a v kľude aj jadrová

naj sa mi pačila časť, ako kate nechcela pustiť whiskey xDD

a čo si sa pýtala, že kedy bude pokračo, pravda je takáto:sestra mi zrušila asi polovičku, čo osm mala rozpísanú a teraz sa mi to nechce písať znova....ale asi sa odhodlámm-.....lebo budem musieť.

a ešte raz ti poviem, že to bolo super , lebo sa mi nechce hovoriť ahoj.(ale teraz, som napísala aj ja, takže, i predchádzajúca veta bola na dve vecii.....som mohla rozno že pá, nezdá sa aj tebe?och, bože, už trepem, končím)

A BOLO TO BOMBA!!!

6 Sunny Sunny | Web | 16. listopadu 2008 v 15:16 | Reagovat

kurnik, nehovor, že to hore, to som napísala ja.

7 jayne jayne | Web | 16. listopadu 2008 v 15:42 | Reagovat

bol oto nadherne..myslim ze ta posledna chvilka so -sirisuom jej vynahradila celu tu oslavu ktoru stravila v podstate sama..je to uzasna kapitolka..skvela..nadherna :)..tesim sa na pokracko :)

8 mynamesm mynamesm | Web | 16. listopadu 2008 v 18:06 | Reagovat

prepac ze pisem oneskorene ale aj tak...tato kapitolka je nadherna! uplne uzasna vazne!!! neviem akak bola predtym ale teraz je uplne ze dokonale

sa mi to paci jake ma ona so sebou dialogy, ze ale ja tam nejdem:d tak asi idem:D:D:to milujem taka podvedoma ironia:)

waa nemozem z toho:) dalsiu dalsiu dalsiu:)

9 tonks tonks | Web | 17. listopadu 2008 v 13:05 | Reagovat

veľmi pekná kapitola :) vyčarila mi úsmev na tvári a celá tá atmosféra wau... máš nezameniteľný spôsob písania, dialógov a všetkého toho okolo, že mi normálne prestáva myslenie, lebo som úplne ponorená do príbehu ;) takže super kapitola

10 JaniCZka JaniCZka | Web | 17. listopadu 2008 v 20:03 | Reagovat

Romusko! Jak můžeš říct, že neumíš psát.. Vždyť to bylo báječný :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama